Dievča, ktoré našlo svoju cestu- 5- 2/2.kapitola

rozepsáno | † 22. 09. 2013 | kód autora: fQk

 oko

5.kapitola 2/2

Laura

  Nikdy by som neverila, že sa stretneme tak skoro. A už vôbec nie na takom mieste. Dnes je prvý školský deň a vyšlo to na štvrtok. Sedím vo svojej zadnej lavici pri okne a pozerám von.Všetci čakáme na profesora. Lucia sedí predomnou aj s Dankou a rozprávajú sa. Ja sedím sama a momentálne mi to tak vyhovuje. Myšlienkami som pri pondelku, dni kedy som sa stretla s Maťom. Nemôžem si pomôcť ale neviem ho dostať z hlavy. Potom ako sme prišli domov Taťa sa išla porozprávať s Katkou a ja namiesto svojej plánovanej ,,súkromnej plačúcej" chvíľky som sa vybrala zabehať si. 

Z myšlienok som vytrhnutá profesorom, ktorý vstupuje do triedy.  Hneď za ním vstupuje on. On! Chalan mojich myšlienok za posledné tri dni. Stretneme sa pohľadmi a on mi venuje svoj krásny úsmev a ja mu ho oplatím. Ďalej sa snažím tváriť že si ho nevšímam. Hádam mi to aj vychádza. Profesor nás privítal sadol si za svoju katedru a vyzval Maťa aby sa predstavil.

,, Takže študenti. Do maturitného ročníka sa k nám pridá aj nový študent. Teraz ho prenechám aby sa nám predstavil, povedal nám niečo o sebe a o svojich záľubach."

Maťo stojí pred tabuľou a škerí sa ako chlapec. Nemožem si pomôcť ale kútikmi mi šklbe. ,, Ahojte všetci" začal hneď zo začiatku. ,, Volám sa Martin Boga a som rád že sa stretávame. Pochádzam z tadeto len sme sa na pár rokov odsťahovali a ja som sa po rokoch vrátil naspäť. Milujem šport a hudbu. Neviem čo také by ste o mne chceli vedieť ale určite rád odpoviem keď sa ma niečo spýtate." uzavrie z ľahka.

Nemôžem uveriť tomu koho pred sebou vidím. Maťa! Ale nie hocijakého Maťa. Maťa Bogu! Spomínam si, že sme spolu chodili na prvý stupeň základnej školy. Strašne sa zmenil. Nikdy by som neverila, že sa niekedy znovu stretneme. Počula som síce, že chodieva k starkej na návštevy ale ani raz sme sa nestretli.Moji spolužiaci z neho boli očarený. Maťo ešte stále čaká na reakciu profesora.

,,Martin môžete si sadnúť do zadu ku Godášovej. Dúfam, že si budete rozumieť. Netolerujem veľmi zmeny v zasadacom poriadku." hovori náš profesor Doda a snaží sa vytvoriť si rešpekt svojim vystupovaním pred novým študentom. Maťo sa pobral ku mne ale všimla som si prekvapený pohľad, ktorý pomne vrhol keď začul moje meno. Asi ma spoznal. Profesor nás nechal nakoniec samich aby sme vyrozprávali po dvoch mesiacoch prázdnin. Maťo si už ku mne prisadol a otáča sa ku mne stále s úsmevom.

,,Takže" začne ,,Stará dobrá Linda Godášov...

.... Vždy veselá, vždy drzá a vždy samostatná jednotka." Hodí po mne skúmavý pohľad a ja pod ním znervozniem. ,,Ako vidím veselá si stále. Samostaná jednotka tieť. Stále si aj taká drzá?" nadvihne obočie v otázke.

Asi ma niečo posadne. Vrhnem naňho šelmovský úsmev a púšťam sa doňho. ,,Tak na túto otázku si budeš musieť zistiť odpoveď sám"

,,Ááá. Takže drzá tiež." Vyzerá akoby prekypoval spokojnosťou zo svojich zistení.

,,Ako je to dávno, čo sme sa videli naposledy?" pýtam sa ho. Je to už naozaj dlho a hneď mi to aj potvrzduje.

,,Asi tak osem rokov ale musím povedať, že steba vyrástol naozaj krásny kvietok. Čo si robila posledných osem rokov?" pýta sa ma. Z jeho komplimentu mi ešte stále plesá srdce.

,,Takže poviem ti to v stručnosti. Snažíla som sa prebojovať životom spolu so svojou sestrou. Úspešne som hrala na nervi svojim rodičom a posledných šesť rokov čo poznám Luciu tak aj jej.  A ty?" dotazujem sa pre zmenu ja.

,,Býval som v meste. Z veľkej časti som robil to čo ty. Zo starej školy ma vyhodili a otec ma poslal sem.  Začal som sa celkom úspešne venovať športu a vyrysoval som si hlbký cit k hudbe. Z bratrancom momentálne potajomky vyhrávame v ich garáži. Podľa môjho skromného úsudku sme celkom dobrí. Akú hudbu vlastne počúvaš?"

,, Medzi týmito deckami som skôr taká ojedinelá. Milujem hudby osemdesiatych devädesiatych rokov. Podľa mňa to bola jedna z najkvalitnejších tvorieb hudby vôbec. Možno ti pripadám zastaralá." nadhodim neistá si tým, čo si asi o mne myslí. Prekvapí ma tým čo mi povie.

,,Naopak. Práve si vystúpila o úrovne vyššie" venuje mi milý úsmev. ,,Milujem tú hudbu. Nie je deň kedy si aspoň raz nevypočujem niečo od Led Zeppelin či Nirvany. Z bratrancom, mimochodom volá sa Boris stretli ste sa v pondelok, hráme niečo podobné.

,,


Zobrazit další články tohoto autora

Související články

Copyright © 2008-2018 Hups.cz. Všechna práva vyhrazena.